Pedagogické poradenstvo

Ako z malého človiečika vychovať riadneho človeka. To je dosť náročné.

Poznáte  všetci ten pocit. V skupine mlčiacich ľudí vás upúta konkrétna osoba, napriek tomu, že nič nehovorí. Naproti tomu človek viditeľný a zviditeľnený, chrliaci záplavu slov – a nič. O chvíľu mu už nevenujeme pozornosť. V čom to je ? Pravdepodobne to vystihli už Afričania, keď vymysleli príslovie, ktoré hovorí : „Nepočujem ani slovo z toho, čo hovoríš, lebo to prehlušuje to, čo si.“

Už pri pohľade na človeka môžeme vidieť a cítiť čo nosí vo svojom vnútri, ako žil a žije, čo ho formovalo a formuje, či je zapálený, alebo pomaly vyhasína. Tento fenomén nosíme všetci so sebou, nedá sa nikde zabudnúť, odložiť, vymeniť za nový, ani kúpiť lepší. Za toto prežívanie  a vyciťovanie vďačíme citom. Niektorí sú s nimi spokojní, iní vnútorne s nimi bojujú, snažia sa ich meniť, brúsia ich matné hrany a nedokonalé tvary, iní nikdy neprídu na to že ich majú a používajú. Táto pečať je bezpečne ukrytá v najhlbšej vrstve vnútorného vnútra.

Deti sú hodné toho, aby sme ich vychovávali tak, ako Michelangelo tesal svoje sochy. S jeho nádherným presvedčením, že postava, ktorej podobu nosil v sebe, v mramore už dávno je. Sochár ju z neho iba vyslobodzuje. A to, čo jeho ruky vylúpnu, bude symbióza nevidenej, no existujúcej podoby a jeho láskyplných dotykov. Dotykov, ktoré formovali, no neznásilňovali. Aj on kameňom z ktorého mal vytesať svoje dielo, nechal viesť. A preto stačí ak pri výchove dovolíme deťom, aby nás viedli. Ak dovolíme dieťaťu, aby v našom dospelom rozprestrel svoj detský svet. Ak budeme ochotný odpovedať na jeho nepríjemné otázky pravdivo.

Vrátime dieťaťu jeho prirodzenosť, spontánnosť, bezprostrednosť, detstvo. Ak si budeme všímať jeho potreby, vnímať a pomáhať uskutočňovať jeho túžby. Ak budeme rešpektovať jeho inakosť a budeme sa usilovať vychovať ho nie na svoj, ale na jeho obraz. Ak sa nebudeme hanbiť učiť sa od neho.

 

Je to srdce, čím vidíme správne, to najpodstatnejšie ostáva nášmu oku skryté.

                                                          Antoine de Saint – Exupéry, Malý princ